Koniec vykurovacej sezóny - kedy bude vyúčtovanie za teplo spravodlivé? PDF Vytlačiť E-mail

 

Opäť sa blíži termín , kedy majitelia bytov dostanú vyúčtovanie nákladov spojených s bývaním. Všetci sú však najviac zvedaví na výslednú výšku položky za teplo a teplú vodu, ktorá je neustále rozpoluplná a prináša najviac nejasností , nespokojnosti medzi jednotlivými vlastníkmi bytov. Stále je kladená otázka prečo niektoré byty platia za teplo aj 2-násobne viac ako porovnateľné byty  v tom istom dome. Z dlhodobých skúseností vieme, že najviac znevýhodnené sú byty nad navykurovanými nebytovými priestormi, prízemné, rožné byty a byty pod strechou. Rovnaký problém sa vyskytuje aj v zateplených domoch. Dodávané množstvo tepla do takéhoto objektu je samozrejme nižšie v porovnaní starých neudržiavaných objektov, no rozpočítavanie nákladov je stále medzi bytmi nespravodlivé.

Čo sa dá robiť aby bolo rozúčtovanie za teplo spravodlivejšie a pre všetkých majiteľov prijateľnejšie?

Je to v nastavení:

-          spravodlivých koeficientov polohy bytov?

-          správnym pomerom základnej zložky ku spotrebnej? 

 

Tých faktorov určujúcich výšku spotreby tepla je totiž oveľa viac. Aj  viacerí odborníci meranie tepla v bytoch a teda aj platby za teplo podľa "spotreby" spochybňujú. Podľa ich skúseností až 99 percent domov, kde je zavedené meranie, má problémy dohodnúť sa na rozúčtovaní. Za spravodlivé preto považujú, ak sa spotreba tepla v bytovom dome rozpočítava na plochu bytu.

 

Všetko je spochybniteľné.

Vyhláška o rozúčtovaní tepla (č. 630/2005 Z. z) sa ukázala ako nedostatočná. Podľa nej sa platby za teplo v bytových domoch s meračmi rozpočítavali tak, že 30 percent tvoril "paušál", teda základná zložka bez ohľadu na spotrebu bytu, a až 70 percent ceny tvorila cena za teplo skutočne namerané v byte. Pre nezasvätených to vyzeralo spravodlivo: “Nech ľudia platia za to, čo skutočne spotrebujú”. Lenže v skutočnosti také nariadenie nebolo spravodlivé a majitelia bytov, ktorí nie vlastnou chybou potrebovali odčerpať viac tepla ako iní, aby mali doma rovnako teplo, boli poškodení o niekoľko tisíc aj niekoľko desiatok tisíc korún ročne. Doplácali na to, že ich byt má z hľadiska dodávok tepla nevýhodnú polohu. Naopak, majitelia výhodne situovaných bytov platili za teplo namerané u nich niekedy tak málo, že to nepokrývalo ani fixnú platbu podľa plochy bytu a dostávali preplatky. Na základe veľkého počtu protestov, návrhov a podnetov od odborníkov i občanov, Úrad pre reguláciu sieťových odvetví rozpočítavanie zásadne zmenil. V bytových domoch, ktoré majú na radiátoroch nainštalované merače tepla, sa jednotlivým bytom teplo má rozpočítavať v pomere 60 : 40, ale opačne – teda väčšinu platby (60 percent) má tvoriť základný paušál podľa podlahovej plochy bytu a menšiu časť (40 percent) nameraná spotreba. Nová vyhláška (Vyhláška ÚRSO č. 358/2009 Z. z., ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška ÚRSO č. 630/2005 Z. z.) sa prvýkrát použije pri rozpočítavaní dodaného množstva tepla v teplej vode a množstva tepla na vykurovanie za rok 2010, prejaví sa teda až vo vyúčtovaní tohtoročnej zimy o rok v máji 2011. Je nová tvorba ceny za teplo lepšia? "Podstatne tým klesá zaťaženie bytov so znevýhodnenou polohou miestnosti na platbách za teplo, čo oproti predchádzajúcemu systému rozpočítavania nákladov za teplo predstavuje pre tieto byty zníženie o 182,295 eura (5 491,82 Sk)," uvádzajú odborníci na základe porovnania podobných bytov v jednom dome.Keď bol doteraz pomer zohľadnenia plochy bytu a nameranej spotreby opačný, znamená to, že majitelia znevýhodnených bytov na zlom systéme účtovania škodovali desiatky tisíc korún a stovky eur počas viacerých rokov!

Lenže ani novela chybnej vyhlášky spravodlivosť do platieb za teplo nepriniesla.

Umožnila totiž, aby sa obyvatelia dohodli na úplne inom spôsobe rozúčtovania tepla, ako sama vyhláška po zohľadnení odborných pripomienok odporučila. Pomer 60 : 40 je nezáväzný a majitelia bytov sa teoreticky môžu dohodnúť aj na účtovaní sto percent ceny tepla podľa spotreby nameranej v bytoch. Stačí, aby za to zahlasovala nadpolovičná väčšina majiteľov bytov, ktorí odoberajú teplo zo spoločnej vykurovacej sústavy.

Ďalšie faktory ovplyvňujúce (ne)spravodlivosť platieb za teplo

Správanie vlastníkov v byte do veľkej miery ovplyvňuje spotrebu tepla v susediacich bytoch.

Hovorí sa, “že šetrí na za tri “.

Lenže bytovka je jeden celok, bola projektovaná ako jedna tepelná jednotka a obyvatelia domu navzájom svoje správanie ovplyvňujú. Majitelia bytov, ktorí sa rozhodli šetriť a aj v najtuhších mrazoch stiahli kúrenie na nižší stupeň, tak usporili na vlastných nákladoch, ale naďalej odoberali teplo zo susedných bytov. Donútili tak susedov, aby ich dotovali, lebo teplo sa zákonite aspoň čiastočne vyrovnáva v rámci celého domu. Podľa odborníkov stačí, aby rozdiel v teplote medzi jednotlivými bytmi predstavoval dva stupne, už teplo prestupuje do chladnejšieho priestoru, kde majú radiátory vypnuté alebo stiahnuté na minimum. Na druhej strane majitelia bytu, ktorý nemá dostatočnú tepelnú izoláciu (nemá vymenené okná, utesnené vchodové dvere a podobne), sa priživujú na dobrej tepelnej ochrane, ktorú si ich susedia zaplatili najčastejšie tým, že si dali vymeniť okná. Lenže ako sme sa presvedčili na príklade konkrétneho panelového domu, ani dobre utesnené okná a zateplené steny domu nestačia znížiť spotrebu tepla, ak je byt v nevýhodnej polohe pod nezateplenou strechou – môže platiť aj viac ako dvojnásobok toho, čo sused v rovnako veľkom byte, len chránený teplom iných bytov.

Aký kľúč k rozúčtovaniu sa javí ako spravodlivý?

Rozúčtovanie tepla v bytovom dome nie je jednoduchá záležitosť, ovplyvňuje ho veľa faktorov.

V nezateplených domoch, ktoré majú len minimálne úpravy stavebných prvkov (plastové okná na bytoch, nebytových priestoroch, dvere a pod.), je vhodný pomer 60 : 40  teda 60 % základná zložka podľa plochy bytu ku 40 % spotrebná zložka podľa nameranej spotreby.

V zateplených domoch tento pomer vychádza na 70–80 % základnej zložky rozpočítanej podľa podlahovej plochy a len zvyšok podľa pomerových rozdeľovačov.

Diktát väčšiny

V novele vyhlášky už nie sú definované tolerancie – teda hodnoty pomerov, na ktorých sa vlastníci môžu na domovej schôdzi dohodnúť. Pritom prepočty ukazujú, že čím nižší pod 60 % je podiel účtovania ceny podľa plochy bytu, tým je to nespravodlivejšie pre znevýhodnené byty.

Ak obyvatelia domu odhlasujú napríklad, aby platby podľa plochy bytu tvorili menej ako 20 percent ceny tepla, takmer všetko teplo dodané do domu zaplatia vlastníci bytov s nevýhodnou polohou (okrajové byty, byty nad nevykurovaným suterénom, byt pod strechou) a vlastníci bytov vnútri domu nezaplatia skoro nič. Vyhláška umožňuje, že za tie isté služby jedni platia nezaslúžene menej a iní nezaslúžene viac – ak je pomer platby podľa plochy bytu a platby podľa spotreby nespravodlivý. Zákon dovoľuje majiteľovi znevýhodneného bytu, aby sa obrátil na súd, ale je otázne, s akým úspechom, lebo diktát väčšiny, aj keď očividne nespravodlivý, je v súlade s platnou vyhláškou. Odborníci vedú dlhé diskusie o tom, ako nájsť lepšie a spravodlivejšie vyúčtovanie za teplo a prikláňajú sa k názoru, že treba pritom zohľadniť typ stavby aj opatrenia, ktoré kto vykonal na úsporu energie. O spôsobe platenia by však nemali rozhodovať laici bez dostatočných odborných vedomostí, len podľa toho, čo je výhodné pre ich vlastnú peňaženku. Čo by mohlo slúžiť ako jasný argument pre porovnanie platieb za teplo, je maximálna možná spotreba pred zavedením meračov. Byt s najvyššou spotrebou v dome nemôže po zavedení regulácie a merania spotrebovať viac tepla ako pri nepretržitom odbere pred jej zavedením. Preto by nemal platiť viac. A, naopak, byty s najnižšou spotrebou nemajú zaplatiť menej, ako zodpovedá tepelnej pohode v byte a skutočnému podielu majiteľov tohto bytu na celkovej úspore bytového domu..

Ako sa môže nespokojný majiteľ bytu brániť proti nespravodlivým účtom za teplo?

  1. Hlasovaním na schôdzi vlastníkov v zmysle § 14 zákona č. 182/1993 Z.z. môže o spôsobe rozpočítavania rozhodnúť nadpolovičná väčšina všetkých vlastníkov v bytovom dome. ! Zvolať schôdzu musí rada (v spoločenstve) alebo správca tam, kde nie je spoločenstvo.
  2. O zvolanie schôdze môže požiadať radu či správcu 1/4 vlastníkov bytov.
  3. Ak rada alebo správca schôdzu nezvolajú, môže zvolať schôdzu 1/4 vlastníkov (dôležité je, že to musí byť menovitá 1/4 vlastníkov, t. j. Novák č. bytu 5, Kováč č. bytu 17 a podobne).
  4. O spôsobe rozúčtovania nákladov za teplo možno hlasovať aj písomne, ale podľa presne stanovených pravidiel (§14 ods. 6 zákona NR SR č. 182/1993 Z.z.). Vyhlasuje ho predseda spoločenstva, správca alebo volený zástupca vlastníkov, teda nie jeden nespokojný vlastník obíde byty a dáva susedom podpisovať vyhlásenie. Rozhoduje sa tiež nadpolovičnou väčšinou všetkých vlastníkov.
  5. Prehlasovaný vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome má právo obrátiť sa do 15 dní od oznámenia o výsledku hlasovania na súd, aby vo veci rozhodol, inak jeho právo zaniká.
  6. Ak sa vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome nemohol o výsledku hlasovania dozvedieť, má právo obrátiť sa na súd najneskôr do troch mesiacov od hlasovania, inak jeho právo zaniká.
  7. Rozhodnutie vlastníkov je pre správcu, ktorý rozpočítava teplo konečným spotrebiteľom, záväzné, bez možnosti odmietnuť ho.
  8. Môže sa stať, že vlastníci odhlasujú nevýhodný pomer základnej zložky ku spotrebnej až do takej miery, že takmer všetko teplo dodané do bytového domu sa rozdelí medzi vlastníkov bytov so znevýhodnenou polohou miestností (okrajové byty, byty nad nevykurovanými nebytovými priestormi a byty pod strechou).
  9. Konečný spotrebiteľ, ktorý sa až z vyúčtovania dozvie, čo sa vlastne takým neodborným rozhodnutím zvýhodnenej väčšiny udialo, môže zvolať ďalšiu schôdzu a navrhnúť zmenu spôsobu rozúčtovania tepla podľa odporúčania vyhlášky Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. 358/2009 Z. z. v pomere 6 % podľa plochy bytu tu a 40 % ceny bytu u podľa korigovanej ej spotreby.
  10. Zároveň možno o podať návrh na prijatie účtovania spotreby podľa koeficientov tov umiestnenia (odporúčania dporúčania vo vyhláške).
  11. Kto pri hlasovaní neuspeje, môže sa domáhať opravného prostriedku súdnou cestou.
  12. Je však len veľmi malá pravdepodobnosť, že na súde uspeje, pretože celý proces schvaľovania pomerov rozpočítavania sa udial v zmysle platných právnych noriem a vykonávacích predpisov.
  13. Iným riešením je odpojiť svoj byt od centrálneho vykurovania – ak sa odpojí byt pod strechou a kúri z vlastných zdrojov, domu neplatí vôbec nič, ale všetky tepelné straty sa tak rozúčtujú medzi zvyšných susedov v dome.

 

 

Pozn. Texty sú použité z denníka PRAVDA z 21. mája 2010